Anodická oxidácia hliníka
Anodická oxidácia hliníka (anodizácia, eloxovanie) je chemicko-technologický proces úpravy povrchu výrobkov z hliníka a jeho zliatin. Ide o vytvorenie odolnej chemickej vrstvy oxidu na povrchu výrobku. Eloxovanie sa používa pre zlepšenie vlastností výrobkov z hliníka a jeho zliatin. Zlepší sa odolnosť voči korózii, oteru vzdornosť, celková kvalita povrchu (tvrdosť, lesk ...), povrch je tiež možné zafarbiť chemicky - preniknutím farbiva do oxidovanej vrstvy. Elektrochemicky sa na finálnom hliníkovom výrobku vytvorí tenká vrstva oxidu hliníka, ktorá „prerastá“ do hliníka a je teda jeho súčasťou. Eloxovanie zmení mikroštruktúru povrchu, ako aj kryštalickú štruktúru kovu blízko povrchu. Oxid hlinitý - Al2O3je v prírode známy ako korund – druhý najtvrdší nerast po diamante.
Bezpečnostné prvky
Zahŕňajú bezpečnostné uzatváracie body celoobvodového kovania okna a bezpečnostnú kľučku, ktoré svojou konštrukciou zvyšujú odpor proti vypáčeniu krídla okien z rámu. Ochranou proti odvŕtaniu je prvok na úrovní okennej kľučky, ktorý bráni otvoreniu okna odvŕtaním kľučky. Bezpečnostné lepené sklo, má v okennej tabuli nalepenú špeciálnu fóliu, ktorá zabraňuje roztriešteniu skla na kúsky a jeho vypadnutiu z krídla po náraze.
EPDM
EPDM (Ethylene Propylene Diene Monomer) syntetická kaučuková membrána je pozoruhodný materiál, ktorý odpudzuje všetku vlhkosť, sneh a dážď. Je flexibilný a bezproblémovo ohýbateľný aby kopíroval kontúry okien, dverí, fasád, striech, prestupy, okraje rohov, svetlíkov a strešných okien, komínov, vetrákov, atď. Má roztažnosť 400%, pomocou ktorej sa bez problémov prispôsobuje pohybom budovy. Odoláva extrémnym teplotám. Netrhá sa, nepuká a neláme sa vplyvom veku. Všetky údaje, vystavenie reálnym poveternostným a iným vplyvom a laboratórne testy poukazujú na to, že pokiaľ je materiál korektne a správne aplikovaný, má viac ako 40 ročnú životnosť. Na celom svete bolo zrealizovaných viac ako miliarda štvorcových metrov EPDM, od spaľujúceho slnka na strednom východe až po arktické podmienky Aljašky. EPDM je materiál nereagujúci s ostatnými látkami v prírode s minimálnym dopadom na životné prostredie v procese výroby aj podobu použitia.
Hliník
Hliník (po lat. aluminium) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Al a protónové číslo 13. Patrí medzi kovy s nízkou hustotou. Hliník je tretí najrozšírenejší prvok v zemskej kôre (8,13 %). Väčšie zastúpenie má už len kyslík 46,60 % a kremík 22,72 %. S ostatnými prvkami vytvára viaceré zlúčeniny, ktoré sa významnou mierou podieľajú na stavbe zemskej kôry. Najpočetnejšou skupinou sú kremičitany a hlinito-kremičitany (kaolinit), ktoré sú aj jeho najvýdatnejšie zdroje. Najvýdatnejšia ťažobná surovina je bauxit Al2O3 . nH2O,okrem toho sa vyskytuje vo forme oxidu hlinitého ako nerast korund Al2O3. Hliník objavil v roku 1827 nemecký chemik a lekár Friedrich Wöhler. Hliník bol v tom čase vzácny kov. Využíval sa na dekoračné účely. Jeho cena klesla, keď vo Švajčiarsku postavili prvú továreň na výrobu hliníka. Pre svoju ľahkosť začal nahrádzať železo a iné kovy. Najväčšie využitie mátam, kde je potrebná vysoká pevnosť pri nízkej hmotnosti - stavebný a letecký priemysel, obkladové panely, tlakovo odlievané súčiastky hlavne pre automobilový priemysel
Izolácie stavby alebo stavebné izolácie
Izolácie stavby alebo stavebné izolácie alebo (v prípade budov) izolácie budovy sú izolácie stavby voči vonkajším poveternostným podmienkam, zabezpečujúce vnútornú interiérovú pohodu. Hoci si väčšina ľudí pojem hneď spája z tepelnou izoláciou budovy s cieľom racionalizácie spotreby energie (zatepľovanie), pojem zahŕňa aj iné izolácie, predovšetkým: proti vode a vlhkosti, stratám tepla, proti hluku - akustické izolácie, protipožiarne izolácie, protivibračné izolácie, ale aj protichemické izolácie. Preto sa izolačné materiály často vyberajú tak, aby spĺňali viacero z týchto funkcií súčasne.
Tepelná izolácia
Tepelná izolácia budov je dôležitým faktorom pre dosiahnutie tepelnej pohody jeho obyvateľov. Priemerná domácnosť za tým účelom spotrebuje cca 60 % z celkovej spotreby energie. Izolácie znižujú nechcené tepelné straty, tým aktívne znižujú energetickú náročnosť vykurovania ale aj chladenia. Najpoužívanejšie tepelnoizolačné materiály sú: celulóza, laminát, sklená vata, polystyrén, penový polyuretán, vermikulite. Znižovanie náročnosti môže tiež zahŕňať celú škálu vzorov a techník vyriešením spôsobov prenosu tepla - kondukcie, radiácie a konvekcie materiálov. Účinnosť izolácie sa bežne hodnotí tepelným odporom R. Avšak, koeficient R nezohľadňuje kvalitu stavby alebo miestnych environmentálnych faktorov. K otázkam kvality konštrukcií sa preto nepriamo započítavajú aj paro-ochrany a problémy spojené z ich návrhom a realizáciou (draft-proofing). Okrem vlastnosti konštrukcie a zaťaženia je rozhodujúci aj izolačný materiál sám o sebe. Z hľadiska materiálu je možné rozdeliť tepelné izolácie na penové materiály, nerastné materiály a rastlinné materiály. Izolácia, pri ktorej sa využívajú penové materiály sa nazýva striekaná penová izolácia. Striekané penové izolácie môžu byť rôzne: penový polystyrén EPS, extrudovaný polystyrén, polyuretánové peny tzv. PUR peny, penové sklo, vákuová izolácia, viacvrstvová izolácia s reflexnými fóliami. Izoláciou z nerastných materiálov je minerálna vlna a medzi izolácie z rastlinných materiálov patrí konopná izolácia, celulózová izolácia a slama.
Súčiniteľ prestupu tepla oknom
Koeficient U udáva, aké vysoké sú tepelné straty, ktoré vznikajú cez dané okno. Hodnota sa stanovuje medzi vnútornou a vonkajšou stranou na meter štvorcový za hodinu pri teplotnom rozdiele 1° Kelvina medzi interiérom a exteriérom. Hodnotu U možno stanoviť pomocou meracieho zariadenia alebo ju vypočítať podľa DIN EN 674. Vyjadruje množstvo tepelnej energie, ktoré prenikne oknom či dverami. Jeho veľkosť je ovplyvnená tepelnými vlastnosťami rámu a zasklenia. Označuje sa v jednotkách W/m2K.
UW
Koeficient prestupu tepla celým okenným prvkom. Hodnota udáva množstvo tepla, ktoré se behom jednej hodiny prenáša cez meter štvorcový plochy celého prvku pri teplotnom rozdiele jeden Kelvin. Čím nižší koeficient prestupu je, tím nižšie tepelné straty okno má a jeho izolačné vlastnosti sú lepšie. Jednotka je vyjadrovaná v [W/m²K].